História

Začiatku basketbalu v Nitre sa datujú už do 20. rokov minulého storočia, ale prvou väčšou zmienkou v histórii je rok 1952, kedy vznikla TJ Slávia VŠP Nitra. Na čele tejto telovýchovnej jednoty stál Ing. Z. Kažimír. Koncept vychádzal zo sovietského športového systému  a vládneho nariadenia.  Začiatky boli skromné, vo svojich začiatkoch fungovala mužská aj ženská zložka. Muži nemali žiadne vedenie a svoju činnosť si viac-menej organizovali sami. Postupne však klub začal rásť s budovaním športových ihrísk v roku 1957. Rôznymi propagačnými formami bojovala o diváka nielen z radov študentov – vysokoškolákov, ale i z mesta. Panely, plagáty, mestský rozhlas informovali o športových podujatiach. Majstrovské súťaže, finále Československého pohára mužov, finále 4 družstiev o majstra ČSSR boli najvýznamnejšie akcie, ktoré sa uskutočnili v Nitre.

 

V roku 1960 začal fungovať prvý klub pod hlavičkou vysokej školy, keď bol súčasťou divíznej súťaže. Neskôr sa klub transformoval na Sláviu VŠP Nitra. Hlavne vďaka pánovi Štefkovičovi, ktorý sa podieľal na rozvoji tohto športu v Nitre sa klub prebojoval do najvyššej slovenskej ligy. Práve pán Štefkovič bol prvým trénerom mužského tímu Slávie. V úvode vypadli študenti z 2. ligy do krajskej ligy.  Pod zlepšenie situácie sa podpísal Vladimír Cibulka, ktorý sa dokázal v roku 1968 prebojovať s tímom do slovenskej národnej ligy. V tomto roku postúpili po zlepšených výkonoch hráči Nitry do 2. ligy. O rok neskôr nastúpili hráči Slávie v Československom pohári. Účasť si vybojovali porazením niekoľkých divíznych celkov. V 4. kole súťaže prekvapujúco vyradili ašpiranta na 1. ligu Sláviu Košice VŠT. Ďalšie kolo sa stali ich obeťou hráči Slovana Orbis Praha. Ich spanilú jazdu ukončili v semifinále neskorší víťazi Československého pohára Baník Cígeľ Prievidza.

 

Na začiatku 70. rokov si klub vybojoval prvenstvo na dobre obsadenom turnaji preborov vysokých škôl v Brne.  Vo finále porazili celok z Moravy a tak si odnášali z turnaji pohár Vysokej školy zemědělskej v Prahe.  Počas týchto úspešných rokov reprezentovali tím: Turanský, Škulavík, Ing. Húska, Chaternúch, Ing. Závodský, Ing. Pešel (najlepší hráč NR v tej dobe), Ing. Petruš, Ing. Dubovec, Ing. Škulec, Ing. Endrody, Tallo, Lukáč. V tom období vznikla družba s tímom Borac Banja Luka. Taktiež sa uskutočňovali výjazdy do Juhoslávie, Maďarska, Poľska, ZSSR.  Pod Zoborom pôsobilo aj niekoľkých akademických reprezentantov ako Paule, Zvada, Dérer alebo Važan. Bohužiaľ tím sa nedokázal dlhodobo udržať v celoslovenskej súťaži a tak priebežne pendloval medzi krajskou súťažou a slovenskou súťažou.

 

Rozvoju basketbalu pomohol rok 1973, kedy bola postavená Športová hala Mladosť, ktorá funguje dodnes. Táto udalosť však nezmenila nič na tom, že aj v 70. rokoch sa tím objavoval iba v krajskej súťaži. 70. roky boli poznačené aj vznikom druhého basketbalového klubu v Nitre – TJ Lokomotíva Nitra. Tento oddiel vznikol v roku 1977 na podnet niekoľkých hráčov Slávie (Chaternúch, Poláček a iní), a vo svojej prvej sezóne v Majstrovstve Západoslovenského kraja sa umiestnili na 2. mieste. Svoje zápasy hrali na SPŠ Potravinárskej i v ŠH VŠP. Neskôr sa družstvo preskupilo do TJ Strojár.

 

Príchod Ľubomíra Urbana do Nitry naštartoval aj znovuzrodenie basketbalu v Nitre. Ako hrajúci tréner dokázal vybudovať konkurencieschopný káder, s ktorým sa v roku 1985 prebojoval do najvyššej slovenskej národnej ligy. V tom čase sa začínala budovať aj mládežnícka základňa, ktorá mala priniesť svoje ovocie v nasledujúcich rokoch.

 

Kvalitná trénerská práca s tímom a príchod dobrých basketbalistov do Nitry za štúdiom priniesli ovocie v roku 1993, kedy po niekoľkých neúspešných pokusoch sa nitrianskemu družstvu podarilo postúpiť do I. ligy osamostatneného Slovenska. Počas týchto rokov o postup bojovali títo hráči: Jelačič, Pekárik, Sestrienka, Farkaš, Hlivák, Sobota, Kurčík, Stethenpol, Kristinik, Pochaba, Kaliarik, Tábi, Jurík, Jusko, Gál a Vido. Mnohí z nich sa stali po odchode z Nitry oporami iných prvoligových slovenských družstiev. Postup do najvyššej súťaže samostatného Slovenska bol dovtedy najväčším úspechom nitrianskeho mužského basketbalu. Väčšinu obdobia 90. rokov však Nitrania strávili v 2. najvyššej slovenskej súťaži. Súviselo to aj s odchodom Ľubomíra „Mexa“ Urbana z Nitry, ktorý sa začal venovať trénerstvu na profesionálnej báze.  Prvá samostatná sezóna v slovenskej histórii bola svedkom boja o záchranu, ale hráči pod hlavičkou Slávia VŠP Nitrasklo Nitra sa dokázali udržať v nej, keď sa umiestnili na 12. mieste. V sezóne 1994/1995 zostúpila z 1. ligy TJ Slávia VŠP Nitra, keď sa jej podarilo vyhrať iba jediný zápas v sezóne.  Dôvodom prečo tím zostúpil, môže byť aj ten, že ako jediné družstvo fungovali vtedy na amatérskej báze. Aj keď výkony tímu neboli najlepšie, Nitrania dokázali vyprodukovať hráčov seniorskej reprezentácie a reprezentácie do 21 rokov. Reprezentantmi boli bratia Gendiarovci, Tábi, Jusko, Gál, Chrenka, Bohunický a Veber. V prvej sezóne v druhej lige sa umiestnil tím v dolnej polovici tabuľky na 9. mieste z 12 tímov. O rok neskôr si svoju pozíciu vylepšili, podarilo sa im umiestniť na 7. mieste po výhre skupiny o 7. až 12. miesto.  Aj sezóna 1997/1998 nepriniesla žiadny výkonnostný rast, naopak klub si zhoršil svoju pozíciu o jedno miesto, keď rozhodli vzájomné zápasy s tímom Legato Svit. Nasledujúcu sezónu sa súťaž rozšírila až na 16 tímov, Nitrania sa pri rozšírenej účasti umiestnili na 9. mieste.  Z mládežníckych tímov sa podarilo prepracovať do reprezentačných družstiev hráčom ako Hrnčiarik, Gál, Kiška, Tomek, Gozora, Krčah a Bistak. Títo všetci pôsobili v rámci žiackych družstiev pri ZŠ Beethovenova.

 

Vzostup nastal až s príchodom spoločnosti KCERO, v ich prvej sezóne bojovali hráči o účasť v najvyššej súťaži, ale tentokrát to stočilo iba na bronzovú pozíciu. Prelomová bola sezóna 2001/2002 keďže sa klubu podarilo po mnohých rokoch dostať sa do najvyššej slovenskej súťaže. Na začiatku to však na postup nevyzeralo.  V skupine západ sa po základnej časti umiestnili na 2. mieste za nepozeraným tímom Štart Bratislava. Následná nadstavba však vyšla Nitranom na výbornú, keď sa jej podarilo vyhrať všetky zápasy v tejto skupine, a tak mohli vo veľkom štýle oslavovať postup do najvyššej slovenskej súťaže. Pod tento úspech sa podpísali hlavne: Tábi, Cehula, Sabo, Ivanovič, Kolár, Hrnčiarik, Dérer, Seman, Rizman, Látečka, Takáč, Tomek, Uharček. S postupom sa vrátil aj Ľubomír Urban, ktorý už v tom čase mal skúsenosti s vedením mužskej reprezentácie.   Hneď vo svojej nováčikovskej sezóne prekvapili odborníkov aj samých seba, keď v najvyššej súťaži neboli iba do počtu. Do vyraďovacích súbojov išli zo 6. miesta. Vo štvrťfinále prišlo prvé prekvapenie, keď dokázali poraziť favorizovaný Pezinok hladko 2:0. Semifinálový súper E.S.O Lučenec však bol nad ich sily, aj keď o ich postupe rozhodol až posledný možný zápas. Nitranom ostal teda boj o bronzové medaily, do ktorého ich vyzval Inter Bratislava. V 4. zápase na domácej pôde sa mohli po výhre 107:75 tešiť zo zisku bronzových medailí. Pod zisk bronzových medailí sa podpísali nasledovní hráči: Mujagič, Tomek, Marek, Gál, Tábi, Jackson, Cehula, Rizman, Seman, Ivanovič, Meluš, Petrušev, Čurkovič, Weiss a Babič.

 

Aj vo svojej druhej sezóne v najvyššej slovenskej súťaži nezaostali za očakávaniami. Po základnej časti im patrilo 2. miesto, ale do vyraďovacích bojov vstupovali nakoniec z 3. miesta. Vo štvrťfinále si poradili s Levicami, ale v semifinále boli po náročnej sérii porazení tímom Svitu. Opäť teda pre nich ostal boj o 3. miesto, tentokrát proti BK Baníku Handlová. Úvod do série mali lepší Nitrania, ale ďalšie zápasy jasne vyhrali hráči Handlovej, a tak ostala pre Nitru neslávna zemiaková medaila. 4. miesto však bolo iba na prípravou na sezónu 2004/2005, v ktorej si klub vybojoval svoj prvý majstrovský titul v histórii slovenských súťaží.  Cesta za titulom však bola náročná, do vyraďovacích bojov vstupovali hráči K-Cera zo 4. miesta. Vo štvrťfinále sa natrápili s Košicami, naopak semifinále si hladko 3:0 poradili s tímom Svitu. Vo finále na nich čakala repríza minuloročnej série o 3.miesto teda tím Handlovej.  Vysokoškoláci začali lepšie, keď vyhrali úvodné dva zápasy. V 3. zápase mali majstrovský mečbal, ale Handlová si dokázala postrážiť víťazstvo na svojej palubovke. Na pláne bol teda ďalší zápas na pôde Nitry.  Tu si domáci vytvorili bezpečný náskok od začiatku zápasu a nakoniec sa po výhre 104:67 a 3:1 v sérii mohli tešiť zo zaslúženého prvého majstrovského titulu v novodobej histórii klubu.

 

Po historickom úspechu basketbalu v Nitre sa generálny sponzor K-Cero rozhodol ukončiť pôsobenie v nitrianskom mužskom basketbale a novým generálnym partnerom sa stala spoločnosť Casta a.s. Zmenil sa aj názov klubu, ktorý od sezóny 2005/2006 znel BK Casta SPU Nitra. Klub sa od tejto sezóny zúčastňuje majstrovských zápasov s družstvom mužov. Klub od sezóny 2006/2007 začlenil pod seba družstvo mladších žiakov a začal pracovať s mládežou. V sezónach 2005/2006 a 2006/2007 obsadilo nitrianske družstvo, napriek kvalitnému kádru, zhodne piate miesto.

Kto patril ku kádru Nitry v tejto etape, to môžete prečítať tu a tu.

V nasledujúcej sezóne Nitra zaznamenala ustúp zo svojich pozícií, miestenka v play-off jej však napokon neunikla, no už tretíkrát v rade sa nitriansky celok nedokázal prebojovať cez prvé kolo vyradovacích bojov, keď ho tentokrát vyradil neskorší majster z Pezinka. Nitra v sezóne 2007/2008 obsadila konečné ôsme miesto spomedzi dvanástich účastníkov extraligy mužov.

Pred sezónou 2008/2009 sa Nitre vďaka priazni sponzorov podarilo poskladať kvalitné mužstvo, ktoré sa zlepšovalo od zápasu k zápasu, čo mu zaručilo druhú priečku po tabuľkovej časti sezóny. V nesmierne dramatickom play-off si Nitrania postupne poradilais Komárnom, Prievidzou a napokon vo vynikajúcej finálovej sérií aj s Pezinkom a získali tak svoj druhý majstrovský titul.

 

Nitra vstupovala do novej sezóny spolu s Pezinokom ako najväčší kandidát na zisk majstrovského titulu. Tieto ambície sa zverencom trénera Ľubomíra Urbana v úvode ročníka aj  darilo napĺňať, keď po prehre v úvodnom kole na pôde Banskej Bystrice zaznamenali šnúru dvanástich víťazstiev v rade. Následne však prišli menšie zaváhania a po vysokej prehre na domácej palubovke s tímom Pezinka Nitra spadla na druhú priečku tabuľky, kde zotrvala až do konca základnej časti. V prvom kole vyraďovacej časti vtedy ešte úradujúcim majster v piatich zápasov vyradil tím Bystrice, pričom v semifinále narazil na oslabenú Handlovú, s ktorou si poradil v troch dueloch. Finále ročínka 2009/2010 malo rovnaké obsadenie ako pred rokom, avšak rozhodujúci piaty zápas si domáci ustrážili a Nitrania tak "oslavovali" len strieborné medaily.

Hoci zverenci trénera Ľubomíra Urbana nedokázali v máji 2010 na pôde Pezinka urobiť ten vytúžený posledný krok, ktorý by ich doviedol k zlatým medailám, sponzori a partneri mužského basketbalu pod Zoborom zostali naďalej naklonení myšlienke robiť basketbal na vysokej úrovni. To sa premietlo do kvalitného kádra, ktorý postupne doplnila až šestica cudzincov. Nitrania si pred bojmi v play-off dokázali vybojovať najvýhodnejšiu štartovaciu pozíciu, keď skončili s bilanciou 26 výhier a 10 prehier na prvom mieste tabuľky. V prvom kole play-off sa následne nečakane v päťzápasovej série natrápili s Banskou Bystricou, aby v semifinále v streleckých hodoch, opäť až v piatich zápasoch, udolali sympatický tím Žiliny. Nitra sa tak dostala tretíkrát v rade do finále, kde ju tento raz čakal derby súper z neďalekých Levíc. Oba celky zohrali vo finále vynikajúce zápasy, no v tom poslednom, rozhodujúcom na nitrianskej palubovke, mali napokon pevnejšie nervy zverenci Františka Róna, ktorí priviezli do Levíc historicky prvý titul v Slovenskej extralige. BK SPU tak v ročníku 2010/2011 opäť skončil "iba" na druhom mieste. Kto patril ku kádru Nitry v tomto období tu.

 

Sezóna 2011/2012 bola v mnohých ohľadoch pre Nitru historická. Všetko sa to začalo zmenou názvu klubu na BK BEMACO SPU Nitra. Potom nasledovalo rozhodnutie, že sa klub zúčastní Eurochallenge Cupu. Pre trénera Ľubomíra Urbana nebolo predsezónne skladanie kádra nikdy tak dôležité ako tento rok. Vedeniu nitrianskeho celku sa podarilo zabezpečiť takých legionárov, aby klub dokázal konkurovať klubom z vyspelých európskych líg. Hoci Nitrania nemali vstup do extraligy presvedčivý, už po pár odohraných zápasoch lige jasne dominovali a len ťažko hľadali súpera, s ktorým by sa trápili viac, ako bolo potrebné. V Eurochallenge Cupe to však už bola iná káva. Nitra mala viacero zápasov dobre rozohraných, avšak aj vplyvom neskúsenosti sa jej tie duely nepodarilo dotiahnuť do víťazného konca. Výnimkou bol domáci duel proti švédskemu Norrköpingu, ktorý Urbanovci jasne ovládli v pomere 108:78. Bemaco sa nakoniec umiestnilo v štvorčlennej skupine A na peknom 3.mieste.

 

Po ukončení európskeho dobrodružstva prišiel druhý vrchol sezóny, a to Slovenský pohár. Keďže po 18. kole sa vysokoškoláci nachádzali na prvom mieste v tabuľke mali právo zorganizovať boje o pohár na svojej domácej palubovke. Po víťazstvách nad Žilinou, Handlovou a Komárnom sa Nitra prvý raz vo svojej histórii tešila zo zisku Slovenského pohára. Množstvo zranených hráčov a slabšia forma v záverečnej fázy základnej časti znamenala, že s bilanciou 21 výhier a 11 prehier vstupovali Nitrania do play-off až z 3.miesta. V prvom kole ich čakal súper zo Spišskej Novej Vsi, ktorého sa im podarilo v 4 zápasoch vyradiť. V semifinále čakal Nitra však už ťažší oriešok. Legionármi prešpikovaná Prievidza hrala lepší basketbal a zaslúžene postúpila do finále. Bemacu tak zostali boje o bronzové medaily, na ktoré mali ale veľký zálusk aj nabudení hráči Svitu. V rozhodujúcom a nesmierne dramatickom treťom zápas série si však Nitra na domácej palubovke výhru postrážila a v sezóne 2011/2012 tak obsadila konečné 3.miesto.

 

Po účinkovaní v Eurochallenge Cupe a zisku bronzových medailí prišla pod Zoborom výmena stráží. Z minuloročného kádra ostala iba dvojica pivotov Tomek a Hašan a tak čakala trénera Ľubomíra Urbana a vedenie klubu neľahká úloha postaviť nový, konkurencieschopný káder, ktorý by ostal verný tradícií minulých sezón a bol schopný bojovať o najvyššie priečky. Zároveň sa zmenil aj názov klubu na EDYMAX SPU NITRA. Súpiska bola mixom mladých, menej skúsených hráčov, ktorých však poháňal hlad za veľkým úspechom a skúsených harcovníkov, ktorých úlohou bolo zoceliť túto partiu dokopy. Úlohu asistenta trénera prebral do novej sezóny Peter Seman, ktorý plnil zároveň aj funkciu hráča. Pred sezónou sa podarilo tímu odohrať aj viacero prípravných zápasov, čo nebolo po minulé roky zvykom.

 

Aj keď verejne neboli vyhlásené vysoké ambície, dobrá tímová chémia sa preniesla na ihrisko a Nitrania bojovali od začiatku sezóny o najvyššie priečky. V Slovenskom pohári však prekvapujúco ako obhajcovia pohoreli už vo štvrťfinálovom zápase, keď v dramatickej koncovke nestačili na Spišskú Novú Ves. Pred play-off zápasmi sa výrazne posilnili, hlavnou hviezdou sa stal David Noel, hráč ktorý okúsil NBA. S jeho pomocou zvládli mimoriadne dôležité zápasy a tak vstupovali do vyraďovacích zápasov  z druhého nasadeného miesta. Vo štvrťfinále ich čakal nevyspytateľný Svit, ktorý Nitru v 4 zápasoch riadne potrápil. Ďalšou prekážkou pred finále boli hráči Interu Bratislavu. Vo vypätej a mimoriadne dramatickej sérií sa však o finalistovi rozhodlo za veľkým stolom. Rozčarovaní Nitrania sa na znak protestu rozhodli nenastúpiť do série o 3. miesto a tak mala sezóna 2012/2013 horký koniec.

 

Horký koniec minulého ročníka bol rýchlo zabudnutý a aj v ročníku 2013/2014 mali Nitrania najvyššie ambície, k čomu im mal hlavne dopomôcť návrat Patrick Sparksa. Pod Zoborom sa opäť nepoľavilo z ambícií a vedenie klubu spolu s trénerom Urbanom opäť prinieslo do kádra niekoľko zaujímavých mien. Diváci mohli spoznať Saliha Nuhanovića a Svena Smajlagića, pre ktorých to bolo pokračovanie slovenského dobrodružstva. Káder bol zložený viacmenej zo skúsených harcovníkov, ale priestor dostaváli často aj mladé nádeje, ktoré sa svojej šance dokázali chopiť. Príprava na novú sezónu bola z pohľadu klubu hodnotená na výbornú a tak už len ostávalo pretaviť výsledky aj do základnej časti.

 

Do nového ročníka odštartovala Nitra sériou piatych výhier a klub sa už tradične pohyboval na najvyšších pozíciach. Slovenský pohár mali hráči Edymaxu opäť na dosah, po výborných výsledkoch však vo finále podľahli zaslúženému víťazovi zo Svitu. Práve tento moment bol však pre družstvo zlomový, následne prišlo päť prehier v rade, čím stanovili negatívne maximum pre klub. Aj vďaka tejto sérii prehier sa tak zverenci Ľubomíra Urbana prepadli až na štvrté miesto a tak ich vo štvrťfinále čakalo derby proti Komárnu. Tímu nepomohlo ani mohutné posilnenie, hráči zlyhávali v kľúčových momentoch a pred šiestym zápasom boli na pokraji vyradenia. Po dobrom štarte však lodiari dokázali otočiť negatívny stav stretnutia a nakoniec vyradiť Nitru 4:2 na zápasy. Sezóna sa tak po piatich rokoch skončila už v marci a taktiež to predznamenalo aj koniec jednej éry basketbalu pod Zoborom.

Kto patril ku kádru Nitry v tomto období tu.